reklama

“O čom sa nehovorí - a malo by sa.“

21. storočie sa nesie v duchu pesimizmu a negativity. Stále proti niekomu bojujeme, urážame sa, vytvárame nezmyselné konflikty v presvedčení, že ak vyhráme budeme mať viac ako ostatní a zaručí nám to bohatší život. Doba, v ktorej žijeme na nás tlačí a má neustále vyššie nároky. V živote máme stále viacej možností. Čím viacej úspechov dosiahneme, o to viac sme sklamaní, keď sa nám niečo nepodarí. Pri toľkých smeroch, ktorými sa môžeme na našej ceste vydať, na každú jednu z nich pripadá raz toľko sklamaní. So stúpajúcim počtom východísk musí byť človek stále silnejší, inak nezvládne žiť svoj vlastný život. Dnešný svet len podporuje úpadok duševnej spokojnosti a pohody človeka. Tlak spoločnosti, v ktorej sa pohybujeme, človeku uberá na silách a vytvára rôzne paranoje týkajúce sa jeho osoby, či už fyzické alebo psychické.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Prečo nám záleží viacej na názoroch druhých, ako na tom ako sa my sami cítime dobre? Rozoberáme životy iných a necháme iných aby rozoberali ten náš a riadime sa všetkým možným, len nie sami sebou. Treba počúvať svoje srdce a snažiť sa naslúchať tomu, čo nám hovorí. V srdci je uložená vaša duša. Ono je jej ochrancom a ona je vašou podstatou. Nechajte rásť svoj stromček života, dovoľte mu nech prekvitne a on vám ukáže ten najmocnejší dar. Umenie žiť.

Rozhodla som sa, že túto obšírnu tému nebudem konkretizovať na žiaden terajší ani minulý problém, pretože si myslím, že všetky nezrovnalosti pramenia z jedného omylu. Chcela by som skôr poukázať na to, čo podľa mňa stojí za zamyslenie, na niečo, na čo by sa ľudia mali zamerať. V dnešnej dobe sa hovorí hlavne o tom nechcenom. Stále neúspešne protestujeme proti nespravodlivostiam tohto sveta. Vôbec nám to ale nepomáha. Prečo? Pretože sa stále zameriavame na svoj boj proti nechcením myšlienkam a činom. Matka Tereza raz povedala: „Nepôjdem na protivojnový pochod, ale ak ma pozvú na pochod za mier, tak prídem.“ Netreba stále bojovať a vzdorovať, treba veriť a snažiť sa zmeniť to, čo sa nám nepáči prospešnými riešeniami a činmi. Pri protestujúcich pochodoch a kampaniach sú zúčastnení ľudia nešťastní a nespokojní, pretože sa im stále nedarí vydobyť ani malý ústupok od druhej strany. Dávajú najavo svoj hnev. Naopak ak ste za opačnú myšlienku, ste naplnený ideami za danú vec, pracujete na tom, čo sa vám páči, napĺňa vás to šťastím a vďaka nemu sa vám podarí váš zámer a dosiahnete svoj cieľ. Ten proces tvorby chceného je oveľa silnejší, lebo nemusíte zbytočne vynakladať námahu a nesnažíte sa koncentrovať hnev. Neuberáte si energiu na zlé a zničujúce pocity.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nie je lepšie ak robíte niečo, z čoho ste šťastný ako púšťať sa do vopred prehnaných bitiek? Nevyhráte ak máte strach z prehry. Musíte sa snažiť získať to, o čom snívate a vtedy bude vaša snaha úspešná. Presadzujte pozitívne myšlienky, lebo tie ničia a pochovávajú tie negatívne. Pesimizmus a negativizmus zatemňujú myseľ a skresľujú zdravý úsudok. Strata kladných perspektív vám zabraňuje dospieť k víťaznému riešeniu. Proste sa zablokujete a vaša myseľ sa obráti proti vám. Sami si môžete za neúspech a všetky nepríjemné veci, ktorými ste sa nechali ovplyvniť a podľahli im.

Život vám do cesty privádza prekážky, aj keď ste šťastný. Musíte sa naučiť nepodľahnúť svojim slabým stránkam, pri každom nepodarenom pokuse na vašej dlhej ceste. Nesnažte sa ich zbaviť, to predsa ani nejde, ale naučte sa ich využívať vo svoj prospech. A to len preto, aby ste všetkým tým nástrahám a nespravodlivostiam nepodľahli a boli duševne stále silnejší, šťastnejší a naplnený. Lebo vždy môžete mať viac, rovnako ako aj menej. Keď však bude vďačný za všetko čo máte, budete dostávať viac a pojem menej sa pre vás úplne vytratí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Týmto všetkým som chcela nadviazať na svoje vlastné poňatie témy. Byť šťastný znamená žiť svoj život. Myslím si, že ľudia nehovoria o šťastí v pravom zmysle slova, nevedia čo je šťastie , nevedia žiť. Vynakladajú všetku svoju energiu hlavne na negatívne pocity, činy, myšlienky, boje, protesty a propagujú to vo svete ako nechcené fakty, o ktorých stále rozširujú predstavy, že o určitých veciach sa zakazuje hovoriť, čím vlastne dosahujú to, že sa o tom hovorí stále a čím ďalej tým viac. Celý môj príspevok sa týka myšlienky straty ľudskej viery v hľadanie svojej podstaty. Ľudia zabudli na svoje hodnoty a prestali plnohodnotne žiť, lebo už nevedia aký krásny život môže byť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Takmer nik si neuvedomuje, čo je život. A čo vlastne má tento krátky pojem vyjadrovať? Pre každého, to znamená niečo iné, ale skúste sa nad tým aspoň chvíľu zamyslieť. Život je energia. Na to aby sme mohli jestvovať potrebujeme obrovskú silu, rovnako ako každý tvor na našej planéte. Keď nám začne unikať, vytrácať sa do prázdneho chladného priestoru, umierame, pomaly vädneme. Keď sa však naučíme so svojou energiou hospodáriť , nedovolíme jej klesnúť na minimum ale naopak sa ju naučíme vytvárať, tak nie len že budeme žiť, ale budeme žiť tak ako chceme. Začneme konečne realizovať svoj vlastný prekrásny sen. Len si to predstavte. Ak si to zoberieme s čisto biologického hľadiska, tak všetky aktivity v našom tele sú poháňané určitými silami. Na to aby sme mohli žiť, musí naše telo neustále vykonávať dôležité fyziologické procesy. Keď sa však zastavia, znamená to, že energia sa vytratila a telo prestalo pracovať. Život skončil.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Snažím sa týmto všetkým priblížiť k tomu najzávažnejšiemu problému, od ktorého sa odvádzajú všetky súčasné aj minulé nezrovnalosti a konflikty. Dokonca pokiaľ sa nezmeníme, tak aj tie ktoré prídu. Tým základným kameňom úrazu sú ľudia. Tie bezduché telesné schránky, ktorými sme väčšina z nás. Neuvedomujeme si, že môžu byť všetci vrátane nás šťastní a namiesto toho sme paranoidní a zabrzdení v zaužívaných “pravdách a pravidlách“ o živote a jeho prežívaní. Sami si vytvárame komplexy a nadobúdame pocit, že nie sme dosť dobrí a nikdy ani byť nemôžeme, lebo sme predurčení žiť svoj život tak ako nám bolo vsugerované. Pri tejto myšlienke sa naša ťažko nahromadená energia úplne vytráca. Určite sa vám už stalo, že ste “nemali svoj deň“. Boli ste smutný, podráždený, lebo sa vám niečo nepodarilo, neuspeli ste v pre vás dôležitom boji. Následkom toho ste vytvorili hádku len preto, lebo ste nezvládli svoje pocity. Je to malý príklad toho, že ľudia vytvárajú nezmyselné konflikty, len aby vypustili svoj hnev a všetko to, čo ich ťaží, namiesto toho aby sa pokúsili zvládnuť situáciu a samého seba. Rovnako tak je to zo všetkými pocitmi medzi nami. Ľudia stále zlyhávajú v bežnom živote, na to sme si už zvykli. Keď sa to však stane ľuďom, ktorí rozhodujú o víťazstve alebo prehre celých skupín, okamžite spochybníme ich úsudok a existenciu. Vyvodíme si záver, že nedokážu žiť plnohodnotne svoj vlastný život a tým pádom by nemali mať právo zasahovať do toho nášho. Zlyhaním osôb kľúčových pre spoločnosť, vznikajú globálne spory, vojny, boje, protesty. Bežní ľudia sú nespokojní, všetko to na seba nadväzuje a deje sa to stále dookola a nikdy sa to neskončí. Kolotoč sa nezastaví pokiaľ nepochopíme, že nie je všetko len čierne alebo biele, ale že existuje dúha a máme možnosť vybrať si, či sa po nej vo svojej púti vydáme. Môžeme si vybrať či budeme žiť, alebo len prežívať. Všetky problémy vznikajú, lebo sa o niečo bojíme, lebo niečo chceme, lebo sme proti niečomu a pritom nemyslíme na druhých. Hádky vznikajú, pretože chceme stále len brať, ale nič dávať. Môžeme byť chvíľu na vrchole, ale keď si neuvedomíme, že netreba byť chamtiví, pretože všetkého je dosť a stále nikomu nič nedáme zo strachu z pádu, tak proste padneme.

Raz som si prečítala jeden citát, ktorý sa mi vryl hlboko do pamäte a neustále sa mi pripomína. Tento citát je od nášho slovenského spisovateľa a skladateľa Kamila Peteraja a jeho presné znenie je: „Človek, ktorý nemá o čom premýšľať , nemá ani o čom žiť.“ A nie je to tak? Nájdite si aspekty svojho naplnenia a držte sa ich. Niekedy máte pocit, že sa musíte niečoho vzdať, aby ste získali späť to, čo tak k životu potrebujete. Život je o premýšľaní, poznávaní. Celé je to o vašej mysli a spoznávaní seba samého. Podľa Platóna si duša uchováva v pamäti pravdy, ktoré poznala pred uväznením v tele. Poznávanie si predstavuje ako spomínanie na predchádzajúci nadpozemský život duše v dokonalom svete ideí. Je na nás, ako rýchlo umožníme svojej duši spomenúť si, necháme ju prekvitnúť a umožníme jej vrátiť sa k svojej podstate.

Veronika Liďáková

Veronika Liďáková

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Študentka s vlastnou hlavou, ideami a nápadmi. Jednou nohou v realite, druhou vo svojom vlastnom svete. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu